piatok 14. decembra 2012

Zimní dumáni #2


Organizuje: Syki
Úloha: napísať článok na vopred dané témy


Téma: Knižní zlozvyky 

aneb Nemužu si pomoct, ale pořád to dělám




Rada požičiam knihu kamoške, dokonca to sama navrhnem, ak viem, žeby ju to zaujímalo. Je pravda, že niekedy som sa škaredo popálila, párkrát som dostala naspäť knihu v horšom stave, ako som ju požičala, ale asi to nebola tak významná kniha, žeby som pre ňu plakala. Sú knihy, ktoré však v žiadnom prípade nepožičiavam. Napríklad, veľmi sa bojím o knihy: Výnimočná (ktorá mi moc prirástla k srdcu), Harry Potter séria (ktoré sú už chúďatká také staré a mierne zažltnuté, že ich nepožičiam preto, lebo sa bojím, že sa na polceste rozpadnú) a Twilight séria (to už moje kamošky nečítajú, tak sa nemusím báť, ale asi by som ich nepožičala). S ostatnými knihami nemám problém, aj keď niektoré priamo zbožňujem, rada požičiam a rozšírim obzory svojim kamoškám, aby sme mali tému na konverzáciu 8)

Veď ja si tiež požičiavam knihy z knižnice. Párkrát sa mi stalo, že som knihu nevrátila v termíne, ale to bolo preto, lebo som si nepamätala, kedy ju mám vrátiť. Raz mi prišla sms, že meškám deň, tak som platila 0,50 centov (to bolo fakt divné!), ale inak nemám resty. Aj keď knihu nestihnem prečítať, vrátim včas.
Čo sa týka rebelantstva (ohnutie rohu, písanie do knihy), to som urobila iba raz v rámci knižnej výzvy a v živote to už neurobím!
Takisto si veľmi dávam pozor, kam knihu položím a v žiadnom prípade ju neušpiním. Harry Potter je síce na niektorých miestach roztrhnutý a zalepený lepiacou páskou, ale to bola náhoda a dlho som na seba kričala! Proste som veľmi rýchlo chcela vedieť, ako to bude pokračovať a stránky sa mi zasekli o prsty, takže sa tam niečo roztrhlo.

Z duše nenávidím, keď si chcem večer v klude čítať, no rodičia sa rozhodnú, že spravodajstvo a tá slovenská "telenovela" Panelák sú dôležitejšie a tak nám plazma reve cez 3 izby. A keďže ja mám stenu rovno za telkou, viete si predstaviť, ako strašne sa trasiem hnevom, keď tá telka kričí! Škaredé to je so mnou hlavne ráno cez víkendy, keď si sestra pozerá rozprávky. To trieskam dverami a kričím na ňu, nech to stíši, lebo ju zaškrtím! Ale, bohužiaľ, už som zobudená, takže je to aj tak jedno. Toto isté je pri čítaní. Ja proste potrebujem ticho. Ak sa ticho ráta za zlozvyk, tak potom mám tento jeden (fakt nebezpečný) zlozvyk. Preto som najradšej, keď nikto nie je doma a ja si v klude môžem robiť čo chcem 8)



E_V_E

12 komentárov:

  1. Taky potřebuji ticho na čtení a úplně tě lituji.. Já si na knihy taktéž dávám pozor, abych si je neušpinila.. To mi připomíná, že jsem měla na stole odloženou Padesát odstínů šedi, přišla mamka s talířem jídla, uklouzlo jí to a talíř jí sjel a poprskal mi stránky gulášem! Jsem se málem rozbulela, když jsem to utřela a ta šmouha se ještě zvětšila :(:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pane na nebi, to je hrozné! to by som kričala ako o život, keby sa mi na knihu vylial guláš! :O

      Odstrániť
    2. :D no já jsem byla zticha, protože mamka byla docela naštvaná, tak jsem to nechtěla horšit, ale když odešla? jsem myslela, že se zbláznim :D.. to padlo nadávek...

      Odstrániť
    3. 8D ja radšej nikdy nič nejem ani nepijem v blízkosti kníh, to by som sa potom nenávidela, keby sa mi také dačo stalo 8D

      Odstrániť
  2. Ja nemôžem za svoj zlozvyk považovať chorobnú túžbu po tichu. Je to luxus, ktorý si ja nikdy nedovolím. Alebo mi to nedovolí niekto iný. :D
    Ale pokiaľ ide o požičiavanie...väčšinou už tie knihy ani neuvidím takže nikomu svoje poklady nedavám. Je pravda, že do nich často čarbem rôzne pripomienky (na rôzne recenzie, osobné postrehyˇatď)...ceruzkou samozrejme (prvýkrát som sa musela premáhať potom to šlo..) ale že by som ich niekomu dala nehrozí.
    A strašne mi lezie na nervy keď mi niekto urobí do knihy rohy...vtedy vrieskam a vyčítam to celej rodine najmenej štyri dni. :D Tá kniha nemusí byť ani moja stačí, že ju čítam v rovnakom období ako niekto iný z mojej rodiny. Najčastejšie krkve stránky oco (na ktorého nemôžem zahučať) a sestra (u ktorej si to bohato vynahrádzam keď už som raz staršia).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 8D ja nečarbem, bože chráň 8D raz som mala na stránke pomaly lezúceho chrobáka a 20 sekúnd som sa rozhodovala ako ho zabiť bez toho, aby zostali zvyšky na knihe 8D

      Odstrániť
  3. Já si naopak velice ráda čtu knihy u hudby, nebo i u filmu, nijak mě to neruší. Nejspíš jsem jedna z mála. Dokážu se soustředit na obě věci, jak hudbu(film), tak i na příběh v knize.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa babka od malička vychovávala v tichu...čo je teraz pre mňa obrovský problém, preto sme sestru vychovali na vrieskajúcej telke 8D nezobudí sa ani pri bombe 8D ale ja som veľmi citlivá na ticho

      Odstrániť
  4. Taky musím mít na knihy ticho a když jsem bydlela ještě u mamky, tak můj pokoj a hlavně gauč, kde jsem si četla nejraději sousedil s televizí a maminka je už delší dobu trošku nahluchlá i když stále tvrdí že ne. Takže televize stále řvala a řvala. Doteď, když jdu na návštěvu, tak se nemůžu dobouchat, protože zase ta televize řve :-) Teď jsi mi to úplně připomnněla, ne tohle mi fakt nechybí :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ja už čakám, kedy vypadnem a telku doma rozhodne mať nebudem 8D

      Odstrániť
  5. Aj ja potrebujem k čítaniu ticho. Počítač máme v mojej izbe a ja, keď si niečo čítam v posteli, hneď sa dovalí niekto z fotrovcov a tvrdí že si na tom kompe musí niečo vyriešiť. Je strašé počúvať to hučanie :D A s Panelákom a správami to mám podobne :D Tiež ma raz úplne dorazilo, keď mamka položila na môj obal knihy Súmrak nejakú ťažkú sprostosť. Dosť ho to dokrčilo... S toho som sa dlho nevedela vspamätať :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je hrozné, takto ničiť knihy 8D to ja mám pár strán v Harry Potterovi dotrhaných, náhodou! ale tak som na seba jačala, keď som to zalepovala 8D

      Odstrániť